správy
Pohľad na majstrovskú sezónu a zmenu histórie
Pohľad do zákulisia:
Príspevok, ktorým zhodnotíme majstrovskú sezónu by som rozdelil na tri časti a to: časť 1 na obdobie tvorby družstva a letnú prípravu, časť 2 na obdobie súťažnej sezóny až po finále SP a časť 3 na playoff a tri kľúčové mesiace v ceste za titulom.
Časť 1
Tvorba družstva a námety: V zásade naviažem na obdobie máj 2008, kde sme riešili pod vplyvom kauzy K – CERO ŠG Nitra to, či budeme v MEL alebo nie. V tomto období sme mali niekoľko rokovaní o hráčkach a sezónnom zámere už v pokročilých štádiách. Po definitíve 6.6.2008 sa nám podarilo dohodnúť s kľúčovou personou a to bola Marta Solipiwko. Stručne po sezóne môžem zodpovedne povedať, profesionálka, charakter, štýl a prejav mi potvrdil správnu voľbu. Ak si všetky hráčky od nej vzali to čo je podstatné a to je postoj k svojej roli, postoj k príprave na zápas a playoff, postoj k posadeniu na ľavičku, tak nemám obavu o napredovanie všetkých hráčok ale aj nás ostatných v klube. Takže Marta vďaka a máš našu úctu. Na ujasnenie, nebola to žiadna hviezda ale pre nás všetkých veľká škola. A navyše obstálo aj jej zdravie a chuť k volejbalu, to je podstatné. V tom čase sme súbežne rokovali o príchode Kataríny Fábryovej zo SVF, k tejto téme osobitne v našom pohľade na produkty ŠG. Nakoniec sa prestup udial, hráčka prišla a pracuje. Držíme jej palce. Po prestupe Mártiny Viestovej to bola tretia nová hráčka, čo potvrdilo náš zámer zmeniť základnú zostavu v jej jadre. Obdobie sa posúvalo k júlu a my sme napĺnali náš zámer družstvo posilniť, prišla Karolína Dobrá, výborné referencie, skúsenosť, stabilita. K tejto téme tak, ako k Fábryovej osobitne. V tej chvíli, nevynímajúc v tom čase už vyriešenú Tatianu Crkoňovú sme mali družstvo zložené, asi najlepšie v histórii klubu. Tam niekde pred vstupom do prípravy sa zrodil záverečný úspech, ktorý bol ale tvrdo skúšaný počas hernej sezóny rôznymi faktormi. A prišli odchody a príchody, ktoré vyriešili mnoho prípadných problémov a nepríjemností v našej spoločnej ceste. Dnes môžeme povedať, že družstvo sa všetkými zmenami počas obdobia hernej sezóny poslinilo a to nehovorím o menách, ale o pocitoch, riešeniach, adaptácii, rozhodnutiach a akceptovaní všetkých vecí, ktoré zmeny priniesli. V nasledujúcej kapitole časť 2, prejdeme všetko zaujímavé, čo prinieslo silu a vieru v úspech. Viac o pár dní.....
časť 2:
Vstúpili sme do MEL po prvý krát v histórii a cítili sme, že to je vážna a silná súťaž pre náš celý klub. To sa potvrdilo a prvé stretnutie v Klagenfurte naznačilo, že spoločná práca smeruje správnym smerom a po dobrom výkone všetkých sme vyhrali 3:0, po 3 zápasoch sme mali 3 výhry a stúpol nám kredit, len zdanlivo to vyzeralo na slušné možnosti, postupným stretávaním sa so silnými súpermi ako Nova Gorica, Viedeň, Rijeka, v pohári Belehrad sme sa dostávali do reality, pracovali sme poctivo v príprave na zápas a viac krát sme z toho vydolovali tak set a boj, to boli jasné náznaky toho, že cesta je bolestivá a dlhá. V rámci tejto konfrontácie sme zisťovali možnosti jendnotlivých hráčok, ich schopností dostať zo seba maximum a nepoddať sa po prehrách a stále veriť a pracovať. Prišli dva impulzy, prehra v Maribore nám odhalila veľa studených pováh v zostave a naznačila, že nie všetko je v družstve ok a chýbala nám šťava, v tomto čase to tak nebolelo ale musím priznať, že sme hrali slabúčko a bez šťavy, tak som musel zvýšiť hlas a prebrať to za čerstva, lebo sme neboli na 3:0, to nie a v zásade som bol znechutený prejavom. Cítil som, že nám dobrí súperi odhaľujú problém pre ktorý sme angažovali Karolínu Dobrú, prihrávka a stabilita nám nedržala ako v úvode sezóny, navyše som necítil boj a pozitívne emócie. Snažili sme sa odhaľovať kde je problém a prišiel zápas vo Viedni…Prestížny duel, Slovák na lavičke súpera, 3 hráčky u nás už viedol a kľúčové. Dostali sme výprask a potvrdilo sa, že máme problém, ktorý je nutné rýchlo riešiť aj za cenu narušenia pohody. Nemáme šťavu a potrebujeme iskru a život. A aj ja. Tak sme sa rozhodli a odišla Kaja, mala cez 30, neviem či to bolo tým, alebo niečím iným, ale nesedela tam, družstvo mladé, pracovité a ešte vo vývoji, ona mu dala pokoj a stabilitu, ale iba do chvíle, ked prestala byť v pohode, zdravie, režim, mladí tréneri, neviem, ale musela von. Mám k nej rešpekt, je to dobrá hráčka, videli sme jej potenciál, ale nezapasovala, viac neviem dodať. Prajem jej len všetko dobré.
Rozhodli sme sa ísť bez nej a dať priestor aj v pohári aj v MEL Fábryovej a Kubovej po jej zimnom príchode. Stalo sa Katarína hrala s Belehradom doma, odvážne s množstvom chýb, ale so srdcom a obstála. Ukázalo sa, že jej viac sedí ked nemusí ale môže. V tom čase sme sledovali vývoj v UK jej hru a Senicu a jej hru, niektoré veci naznačovali, že je treba sa zaoberať nájdením stabilnej prihrávačky, ktorá dodá istotu a pokoj a poprípade aj vieru a sebavedomie. Hľadali sme poctivo a intenzívne, po jednej skúške a komunikácii som vycestoval a otypoval. Na prvý dojem zaujímavé, ale zradne. Nový svet, iný režim, tlak, málo času. Ale pracoviosť, odvaha, pozitívny pohľad, agresivita a dobrá ženská, to bola Emily Brown. Dnes môžem povedať, že kúpa vyšla, ale mala aj testy!!!! V Senici sme jej dali prvý ťažký zápas a hrala slabo, boli tam pochybnosti, ale ustáli sme to a počkali. Prvé ovocie priniesol Slovenský pohár a jeho finále, Emily začala na lavičke a prišla, pomohla, vyhrali sme a prispela výrazne k obratu zápasu a čo je podstatné, všetci sme sa utvrdili, že pomôže a po čase aj výrazne. Stalo sa. Dodala jednu neviem či učiteľnú schopnosť, pokračovať po chybe akoby sa nič nestalo, lebo to tak aj je. Po chybe sa treba správať ako ona, úsmev, postoj a pozitívny prístup, to bola paráda ako narábala s tlakom po chybe. A ja som cítil, že to treba podporiť, tento prejav nám u našich chýba. Ale verím, že niečo sa priučili. Inak žiadna hviezda, ale dobrá technika a progres, záver je , že sme sa trafili. Zaplať pán boh. V čase príchodu Emily a tesne pred ním sme riešili ešte dva rébusy v šatni a v družstve. Alena a Nika cítili, že chcú hrať a tak prišiel čas. Najprv Alena, v ťažkom rozhovore sme si vyjasnili aspoň na ten čas jej pocity a išla do Žiliny, Nika bola iná káva, v tej konkurencii ťažké, ale držala sa ako sa dalo, cítil som, že musí tiež a potvrdilo sa. Chcela hrať, mať slobodu a vyhrávať, lebo je taká aká má byť, išla a urobili sme spoločne správne rozhodnutie. Myslím, že vie na čo má a dodám, že je to perla v odvahe a prejave v útoku, aj preto u nás bola, som tomu rád a držím jej palce. Vyhrali sme pohár a naznačili silu, v tom čase aj odvetu MEL v PKO 3:0 a sebavedomie a viera nás proti UK sa potvrdzovala čoraz viac. Viac ako si ktokoľvek mohol myslieť. V januári okrem iného trénovali s nami moja sestra Daniela a Jana Matiašovská, dodali tréningu a šatni kvalitu a progres. Oni vedia, že boli v dobrých rukách a nám zvýšili tlak na kvalitu tréningu a tým aj zlepšovanie. Pritom som vedel, že ak Daniela neodíde von, bude nám robiť zle u súpera. Stalo sa. Ona do UK, naša prehra v Senici a bolo to. Prišla druhá vlna tlaku na zvládnutie ťažkých chvíľ. Ale po tých všetkých zmenách a stabilizácii, sme to ustáli a držali medzi sebou trpezlivo tie pocity, nerobili sme v klube žiadne zásahy a pracovali sme. Správne rozhodnutie a trpezlivá viera. Od tej prehry v Senici všetci získali tú správnu pokoru a rešpekt pre zisk titulu. Tam sme všetci pochopili aký je to tenký ľad. Byť hore alebo zakopnúť. Jedno je isté, bol to dôležitý bod v našej ceste za úspechom. Naša kvalita sa touto prehrou prejavila ešte viac, boli sme silní mentálne a disciplinovaní (aspoň tomu chcem veriť) a to aj preto, lebo sme mali najlepší káder. Jednoducho sme si verili, ale mali sme na pamäti pozor, ak nebudeme pracovať, bude to všetkých bolieť. Prišiel play off a odbobie zúčtovania všetkého čo sa v sezóne pokazilo, alebo vydarilo, to v časti 3 o pár dní....
Zároveň pripravím hodnotenie každej hráčky, aspon pár vetami, je tam inak toho dosť, to mi verte.
časť 3:
V období pred vstupom do playoff sme vedeli, že bude opäť pauza, ale tentokrát až pred finále, čo bolo v danej situácii jediné normálne riešenie. Celý marec rozhodoval, či máme možnosť vo finále reálne vybojovať titul. Okolie mňa, družstva, novinári opakovane riešili vypadnutie z minulej sezóny. Až som mal pocit, že to by sa im ako senzácia opäť páčilo. Neviem, to bol len pocit. A tak v záujme úspechu sme si stanovili v šatni pravidlá. Ale tie sa navynášajú. Jednoducho sme sa skoncentrovali a uzavreli pred všetkým, čo môže byť nepredvídané a zároveň nebezpečné. Začali sme s Pezinkom, ktorý v kútiku duše veril, že to môžeme nezvládnuť, podceniť. Ale opakujem to niekoľký krát, mali sme iné družstvo, silnejšie aj v kvalite a vnútorne. Nehrali sme nič svetoborné, ale hladko sme postúpili. Rozdiel bol veľký. Prišla Žilina, tu sme boli už veľmi obozretní, lebo pracovali pod novým a hlavne mužským trénerom, bolo vidieť rukopis a ich posledné výsledky v nadstavbe potvrdili vzostup. Vôbec sa nebáli a v tichosti nás chceli vyradiť. No isté je jedno, naše družstvo bolo opäť veľmi profesionálne a koncentrovane pripravené na prekážku, ktorá bola na hrane historického finále. Už prvý zápas naznačil, že je rozdiel aj ked nie taký, aký si niekto mohol myslieť. Ale aj signál, Žilina prišla na prvý zápas neskoro a celé to tak aj vyzeralo. Znak nepripravenosti. Druhý zápas bol kľúčový a tam sa naplno potvrdila naša sila v šatni aj na ihrisku. Parádny výkon s minimom chýb (6), domáci urobili čo sa dalo, v hale, v hľadisku, ale môžem povedať, že vtedy som sa presvedčil, že toto družstvo to v sezóne zvládne. Jednoducho v ťažších a dôležitých zápasoch sme vedeli hrať dobre a nepustiť súperov k ničomu. Aj domáci fanúšikovia a družstvo súpera videli na vlastné oči, že nemôžu s týmto Doprastavom myslieť na nejaké podcenenie a podobné úvahy. Doma sme to dorazlili a v šatni a v družstve zaznievali slová, ako konečne finále a podobne. Znamenalo to túžbu a pozitívne myslenie, chuť. Splnili sme prvý predpoklad a tým bol postup do finále.
Prišla pauza, plánovaná a očakávaná. Crkoňová odišla na 3 týždne mimo družstva, vážny zásah. Nuž sme pripravili režim na pauzu s obsahom a prípravnými zápasmi, nie ideálne a prispôšobili sme sa stavu. Trochu kondície, posilovňa ťažšia, špeciálna príprava na etapy na UK a samotné ladenie pár dní pred prvým finále.
Prišlo to 15.4. domáci zápas a všetci plní očakávania, koľko dovolíme a ako sa s tým všetkým vyrovanáme. Prvý set ťažký, bojovný a hlavne sme ho vysoko viedli a aj tak v závere viedla UK a mala ho nadosah. Opätovne sme ho zvládli a vyhrali, opakovane sme si verili, pracovali a potvrdili naše sebavedomie pri UK. Zápas sme zvládli a naznačil, že v Mladosti bude boj o každý bod. Plusy UK boli v tom, že to už poznali, emócie, režim, zákulisie, boj, média atd. Jednoducho v tomto boli vpred, ale sila družstva, túžba a profesionalita nás všetkých nás skoncentrovali na sobotu 18.4., okolo UK veľa pomocníkov v hľadisku, tréneri, datavolley, videá a čakali sme zásadné zmeny v zostave, v rotáciách, stratégii. Okrem jednej veci a to bol výkon mojej sestry, inak nič opäť nič, žiadna zmena. Iba väčšia viera vo svoju halu a domáce prostredie a inak nič. Čudné, hovorili sme si s kolegom, že už sa niečo musí stať, po toľkých prehrách a vo finále…...Nič znamenalo pre nás vydreté víťazstvo, ale vo finále to je tak vždy. Išli sme do PKO a viedli sme 2:0, hráčky túžili, nik to nevyslovil, ale cítili sme to všetci. Chceme to doma ukončiť a mať titul. Prvý, historický a vytúžený. 22.5. večer v PKO to prišlo. Od úvodu boj, naše emócie držali parádne. Kedže sa u súpera opäť nič nestalo, všetky veci sedeli ako doteraz, jedna zmena na nahrávke nám pomohla a spôsobila esťe väčšiu vieru v úspech. Trpezlivo sme pracovali celý zápas bez ponáhľania a obáv. Prišiel 3 set, 2:0 pre nás a UK viedla 8:3, veľmi zradný výsledok, určite ešte možnosť o zvrat. Teda nám sa to už s nimi podarilo a hlavne som cítil, že trochu sme dohrali v emóciách a im vyšla jedna pasáž. Tak som sa odhodlal k zmene Frigmanská – Viestová a Kubová – Solipiwko. Keby to nevyšlo, ešte čas vrátiť. Ale stalo sa to, v čo som dúfal. Pripravené s chuťou a odvážne, priniesli nový vietor a za pár minút bolo otočené pre nás. Vedel som, že im to už nedáme. Zlomili sme ich definitívne. Prišla Hnátová, podala 6 m do autu a bolo to…...............História s mení....................................
Dovetok:
Cítili sme okol nás chystajúce oslavy, tak som to vzal do rúk, že ked to nezvládneme tak aspoň nech o tom viem, ale to bolo to potrebné % strachu, aby ste nič nepodcenili a robili do konca všetko čo si titul zaslúži. Poctivú prípravu, prácu všetkých v klube a sadlo to. Vyhrali sme, lebo sme v tomto čase najlepší na Slovensku a nielen preto, že máme Doprastav. Lebo pracujeme, máme prostredie náročné na všetkých, máme kredit úspechu a posúvame hráčky vpred, do reprezentácie, do dobrých klubov. Preto k nám chcú hráčky ísť, mnohé neberieme, lebo niet miesta, mnohé počkajú a prídu a mnohé, ktoré chceli aj iní už máme. Nie pre peniaze, ale pre podmienky, sociálne zázemie, tréning a pre zlepšovanie sa možností. Každý týždeň odmietam niekoľko možností a ponúk samotných hráčok bez toho, že by sme ich oslovovali. Tie ktoré chceme prídu, ak chcú aj oni prísť. Nik ich neprepláca, nik ich neupláca. To robia, alebo robili možno iní, my vsádzame na prácu a opateru. My ideme našou cestou, preto všetkým odkazujeme, starajme sa všetci o svoj prah a svoje starosti, vtedy sa vzájomne posunieme vpred.
Výsledok sezóny:
Majster SR, Víťaz SP, 3. miesto ČSP
Bilíkova 1. miesto žiačky, kadetky, 2. miesto juniorky
Považská Bystrica 2. miesto žiačky
Našim priateľom ešte raz gratulujeme a tešíme sa na pokračujúcu spoluprácu.
V osobitnej kapitole uvediem hodnotenie hráčok…...
Marek Rojko | 1.5.2009 @ 18:59
