správy
A tu je náš pohľad na sezónu
Pozdravujem všetkých čitateľov našej stránky a moje hodnotenie bude zamerané pre Vás fanúšikov, odborný pohľad pre náš klub bude interný, to uznáte je správne. Hodnotenie nadviažem na záver sezóny 06/07, pretože kto robí systematicky, vie že to s tým súvisí. Pred rokom sme sa v klube rozhodli staviť na niektoré nové hráčky, ktoré majú náš klub, seba, kvalitu pozdvihnúť na reálny boj o najvyššie méty. V situácii v ženskom volejbale ambície oprávnené, kto sleduje vie, že sme mali naše kroky postavené na reálnom vnímaní. Slávia aj Senica po odchodoch viacerých skúsených hráčok, my vylepšení. Pred sezónou sme niekoľko mesiacov hľadali hráčku na kľúčový post nahrávačky. Z dostupných zdrojov finančných, výkonnostných sme vsadili na dobrú nahrávačku z Čiech. Samozrejme, že po jej príchode sa potvrdili veľké plusy, väčšina hráčok, teda skoro všetky s takou nahrávačkou nikdy nehrali, veľmi presná a precízna škola Olympu Praha, ale jednu vec sme odhalili neskôr akoby sa čakalo. Nie je vodca a hrá v zásade pomalšie ako sme potrebovali. Úvod rozpačitý, v zime sme zatlačli, parádna jar a bohužial neúspešný záver. Čo sa týka posunu hráčok, krok správny, čo sa týka boja o titul tak nie. Ale treba dodať, že vyhrať oba poháre je veľmi cenné a aj pre ňu. Jej čas dozrel, posunie sa inam, je prvá v Českom výbere, nestratila a práve naopak, tí čo v Čechách tvrdili, že dopadne zle dnes mlčia…. Tak ako býva u mňa zvykom, družstvo sa jednoducho formovalo a na jeseň sme hrali poslabšie, všetky formácie a súhry trvali, jednoducho potrebovali sme čas. Po novom roku sme aj vzhľadom na krátku pauzu trochu pritvrdili v kondícii a efekt bol prehra doma s Podbrezovou, dnes viem, že veľmi prospešná. Prišli pokuty, mobilizácia, ťažký žreb a k tomu semifinále SP so Senicou. Parádne dva sety, potom útlm a 5 set zvrátený zázrakom, to bol liek na daný stav, veľmi cenné, potvrdili sme to doma a boli sme vo finále s UK. Pre 10 hráčok a všetkých okolo úspech, v Humennom vstup so strachom, ale kto nás videl trénovať, správať sa, bolo cítiť emócie a chuť vyhrať, zvrátený slabší prvý set nás dostal do efórie a bolo to, prvý úspech DPS v histórii a pohár bol náš. Kto videl, vie že zaslúžene. Vtedy som začal veriť, cítili sme formu, chuť, ambície a sebavedmie, pre klub tak dôležité. O pár dní sme doma v PKO prevalcovali UK v lige, vedel som, že už hráme o titul a sebavedomie. Po zakopnutí UK, sme vyhrali základnú časť.
Potom prišiel nopísateľný zážitok a výhra v ČSP v Hnúšti, vidieť hráčky hrať ako som si ani nemyslel že môžu, túžbu, boj, ale hlavne kvalitu, poraziť Olymp, zdolať Prostejov, no neopísateľné. Je jasné, to všetko má byť predpoklad, ale nie záruka, takú prevahu sme nemali aby sme si nahovárali iné. Preto sme tlmili eifóriu, ale z hráčok to cítite, boli nastavené na finále, ale priskoro. V hlavách preskočili semifinále. Chýbala pokora, úcta, nehovorím, že nebola , ale jednoducho málo, málo! Prišiel Pezinok, vo mne spomienky a opatrnosť, ale rozdiel zásadný a to bola výkonnosť!!! Nemali šancu, vedia to. Potom to prišlo. Divná pauza pred semifinále 3 týždne, príprava Viedeň, Budapešť, Linz. Žiadne náznaky divných vecí. Omyl, vtedy sme mali pritlačiť, už pridlho bola pohoda, tá je nebezpečná, hlavne ked sa chystáte na ničím nezaťažené, bojujúce a oddané volejbalové deti, navyše výborne pripravené. Prvý zápas doma hladko, ale len navonok, tréneri sme cítili, boj začal. V tomto momente mám pocit, že to hráčky, aj ked nie všetky podcenili. My sme s asistentom urobili jednu chybu, nechali sme sa zlákať na kryk, vreskot, piskot a virvar. Prvý zápas sme držali emócie a prišli ich detské chyby, potom už nie. Druhý zápas sa mi zapísal navždy do pamäti, teda tá celá sobota. V družstve na rannej rozvcičke priveľký pokoj a pohoda, zmeškanie na zraz, zabudnutý dres, neštandartné riešenie, na druhej strane boj, srdce a odvaha. Výsledok prehra a tlak, hráčky už pochopili, vytriezveli, ale stále bolo cítiť, že majú v hlave ešte výhodu hrať doma, len podcenili jednu vec, už nerozhodol volejbal pod tlakom. Ked sme hrali normálne nemali šancu, to vedia, ale ak sme popustili rozvahu a koncentráciu, dali nám príučku. Tretí zápas sme zvládli so šťastím, vieme čo sme tréneri cítili po zápase, chvalabohu. Len sa potvrdilo, máme problém. Prišiel 4 zápas, veľmi dobré tréningy pred, koncentrácia úplne iná ako predtým, jednoducho som cítili smer výhra. Prvé dva sety skvelé, ticho na strane ŠG, my pod kontrolou, ale nezvládli sme vstup do 3 setu, ušli, začal opäť boj a zápas sa zvrátil. Prišiel tajbejk a náš matchball, dokonca sme 4 krát útočili na bod, ten hore nám dal opravu, nepodarilo sa a išlo sa do PKO. Po prehre na 2:2 som vedel, že je zle. Taký tlak a stav v družstve už bolo ťažké korigovať a ustrážiť. Záver sme nezvládli, prvý set bol len obava mladých. Potom to prišlo a nemali sme šancu. Finále sa rozplynulo. Njaťažšie chvíle pri družstve so všetkým čo k tomu patrí, vyhorel som. Prešli 4 dni voľna, tréning a družstvo bez motivácie, chuti, síl. Jednoducho hrôza pozrieť. Ťažký stav sme preliečili novou krvou v šestke, chvalabohu medaliu sme získali, nie dostali zadarmo. Senice drela, mala prečo, aj preto si medailu vážim nadovšetko, viem ako bolela a verím, že aj hráčky. Zahojila malé rany…...
Toľko retrospektíva a teraz súvislosti o nás. Celú sezónu som čítal na weboch, v novinách, počúval ako sme jasný favorit, nemôžeme prehrať a atd… Omyl, DPS je nováčikom v hre o tituly a vážne víťazstvá, tam sa nedá len tak skočiť, to je tvrdá práca vo všetkom, v imidži, podmienkach, osvete, mládeži, lojalite, súdržnosti, profesionalite, odriekaní, utrpení, pokore, rozvahe….........Veľ a sme nemali, učíme sa. Na webe som sa dočítal, že sme zbohaltícky klub, že sa chováme arogantne…..Musím povedať, že toto nášmu okoliu vyšlo. Len my vieme, že veľ a vecí nie je pravda. Rozpočet asi menší ako v UK, navyše taký istý ako už pár rokov, veľa hráčok vyhodených z iných klubov z rôznych príčin, jediná investícia bola nahrávačka a od januára Pavelková. Náš zámer je pracovať so Slovenkami, zahraničné hráčky len nahrádzajú čo nemáme doma. Stretával som sa s podivnými reakciami okolia na nás, ale viem kde je problém. Je náš typycký, len aby niekto nebol úspešný. Ja vediem družstvo k pracovitosti, pokore, moje hodnotenia písomne na nástenke sú toho dôkazom, len asi sme si dovolili jednu vážnu vec. Vstúpili sme do našich konzervatívnych vôd odvážne a pracujeme tvrdo na pozdvihnutí a stabilite našej značky. Viem jedno, je čas a pôda to dokázať a nám sa to podarí. Takže odkaz neprajníkom znie, každý si zametajme na svojom dvore, nás neodradí závisť a pohŕdavosť. Závery našej práce sú:
Za dva roky máme 4. miesto, 3. miesto, Slovenský pohár, Česko – Slovenský pohár a čo je zaujímavejšie?
V reprezentácii sa menia karty: O Frigmanskú nik v repre nezakopol, je tam. Truchanovú odpísali už viacerí, my nie. Kuciakovej čas prichádza, Pencová tam byť musí a aj je, Valachová bola zabudnutá, dnes tlačí na Kleskeňovú, Mali sme tam Krajčovú a Kubovú na ME, prichádza Crkoňová, chceli ju všetci´.
Máme kredit, kvalitu a podmienky. Hráčky k nám chcú a nechce sa nám veriť že to máme za aroganciu, peniaze (mimochodom iné ponuky lietajú za mladé hráčky z iných klubov a nie od nás)
Odkaz znie, či už budeme hrať o titul alebo nie, to je tenký ľad, ale sme tu, silní, pracovití, pripravení.
Tréner a manažér DPS
PS: Odkaz prezidentovi DPS: Našu loď neopustím, máme pred sebou ešte veľa spoločných úspechov, ked to budeme viesť správnou cestou, som hrdý na prácu v klube a na ľudí s ktorými robím.
Marek Rojko | 10.6.2008 @ 00:00
