správy
Ešte dovetok k predchádzajúcej téme
Rozhodol som sa, že mám čas a trochu som si utriedil niektoré poznámky p. Kosekovej a nedá mi nezareagovať. Z toho čo som si vypočul, tak sme sa trochu nepochopili. Môj zámer predostrieť pohľad na tému z môjho videnia volejbalu bol iný. Jednak mám rešpekt pred každým človekom pracujúcim vo volejbale a som rád, že takí sú. Určite mojimi postrehmi len podsúvam tému, lebo bez formálnych a neformálnych debát sa nepohneme a tak nejak to musíme začať. Eva poznamenala aj kritické slová na moju prácu alebo jej časť a to je úplne ok, len mojim článkom nehájim moju prácu, to pozor, ale opisujem, že prihrávka a nahrávka v našich družstvách je veľmi slabá. Ja viem čo hovorím, pretože sa s tým denne borím a ide to veľmi pozvoľna. Kto ale trénuje vie dobre, že nič nejde rýchlo a vždy musí čas a poctivá práca potvrdiť zámer. Aj v družstve DPS je problém s prihrávkou, tak ako vo väčšine našich slovenských družstiev, takže to len na vysvetlenie. Snažím sa upozorniť na to, s čím sa ja v mojej praxi stretávam. Verím, že moje postrehy vyvolajú presne takú reakciu ako mala Eva a teším sa dlhé debaty s ňou, lebo sú veľmi plodné a inšpiratívne, aj ona je jedna z tých ktoré môžu moju prácu posúvať, jej športová kariéra je toho dôkazom a nejlepším zdrojom rád a poznatkov. Na záver musím ešte dodať, že na spomínanej K ME v Leviciach som trénerke Kosekovej úprimne držal palce a ak si spomenie, snažil som jej aspoň mojim pozitívnym pohľadom počas týždňov hale a na celom podujatí držať stranu a nádej.
Motto znie nikto nie je nenahraditeľný a dodávam ani neomylný Eva a teda ani ja. Tak sa teda pustím do mojej práce, zajtra je pondelok a začína opäť pracovný týždeň, ktorý sa pre mňa ani neskončil.
Marek Rojko | 14.1.2007 @ 23:42
