správy
Kvalifikácie kadetov a kadetiek
Zúčastnil som sa dnes stretnutia K na ME v Leviciach SR – Srbsko 0:3 a chcel by som sa nad videným trochu pozastaviť, lebo som opäť plný dojmov a odborných pohľadov na vec. Určite by som rád túto tému rozviedol obšírnejšie ale web je vzácny a aj čas je vzácny takže idem na to.
Tešil som sa po pirdelení družstva kadetiek trénerke Tlstovičovej na to, že zahltí svoje družstvo iskrou, bojovnosťou a odvahou tak ako ju poznám ako hráčku. Je jasné, že tieto veci sú jej blízke a vie akou cestou ísť a verím, že bude úspešná, len nie teraz. Z toho, že sa nepostúpi má ona ako vyhrávačka mizerné pocity a ani sa jej nedivím, len treba povedať, že pred ňou sa to nikomu nepodarilo a podľa všetkého ani len tak nepodarí. Uvidíme čo na to vedenie SVF, ktoré práve v tomto prípade asi urobí radikálne kroky asi….. a navyše Zuzana asi nie je človek po vôli dnešnému vedeniu SVF. V jej očiach som dnes videl absolútnu frustráciu a bezradnosť, čo je normálne. Otázka znie či niekto cíti vôbec frustráciu a bezradnosť z toho čo náš ženský mládežnícky volejbal produkuje. Je tam veľ faktorov, len už nás preskakujú aj Belgičanky, ktoré sa k nám chodili učiť asi vedia čo, ale hlavne to u nich vyzerá jednotne ako rodina, to u nás chýba. Kedže mám tušenie čo dnes Zuzana prežíva, mám veľa otázok nie na ňu (ona má zodpovednosť, ale produkujú aj mnohí iní) ale na nás trénerov. Opäť a už niekoľko rokov ako člen vedenia AVT, tréner vo VKP, v DPS, zodpovedný človek rok a pol za mládež na SVF, lektor a človek ktorý má chuť sa stále učiť, mám rovnaké pocity a poznatky z dnes videného.
Bol som aktívne účastný na ME JUN 2004 v Prešove, na K ME za čias trénerky Kosekovej a moja sestra vyrástla v rovnakom systéme pred pár rokmi.
Ale už k veci.
Technika prihrávky – prihrávačky, technika nahrávky – nahrávačky, tieto kľúčové posty jednoducho opäť nemáme a ak to pôjde takto aj v budúcnosti ani mať nebudeme. Katastrofa a opäť to isté už niekoľko rokov.
Ja viem len jedno, my tréneri sme zodpovední za to ako hráčky a hráči odbíjajú a čo vôbec vedia. Kedže sa trend nemení, je to jasné nerobíme to dôrazne a dôsledne, len si to nahovárame aký sme dobrí, ale kolegovia sme jednoducho slabí a s tým treba niečo vážne robiť. Nie len rozprávať, ale realizovať. Všetci chceme vyhrávať a dávať body, útočiť a útočiť len niet z čoho. Mali sme dnes výborné blokárky hrajúce pravidelne extraligu ale nič z toho. Mali sme veľmi slabé nahrávačky a katastrofálne prihrávajúce hráčky vrátane libera. Táto téma odborná je vec cti, schopností, ochoty sa učiť nás trénerov. Hráči sú len našim obrazom. Dnes som sa opäť utvrdil, že ženský mládežnícky volejbal potrebuje mužských dobrých trénerov k dievčatám na pár sezón, ktorým je jasné že technika a sila sú alfou a omegou aj ženského volejbalu. V Brazílii asi vedia o čom píšem a vie to aj Solange tak ju pustime medzi nás a niektorí, teda mnohí budete otvárať oči, čo všetko ešte nevieme.
Musím ešte dodať, že kým všetky dievčatá vyberané do výberov CTM, SCP a národných družstiev nebudú chodiť pravidelne do posilovní (samozrejme úmerne k veku), nič z nich nebudeme mať.
Tí, od ktorých sa snažím učiť ženskému volejbalu mi pravidelne tvrdia, že dievčatá ukážu rukopis skôr a sú pracovitejšie a učenlivejšie, tak im to umožnime tréneri dokázať. Kedže pracujem so ženami DPS viem čo hovorím a opýtajte sa Pencovej, Gogolovej, Halmovej, Valachovej alebo Jakábovej či Kubovej a Krajčovej koľko času a cvičení riešime techniku a silu a dajú vám odpoved. Samozrejme robím chyby, ale pracujem s tým aj napriek tomu, že to je ťažké. Verím, že mi to volejbal potvrdí. Držím Zuzane Tlstovičovej palce v jej práci a verím, že našu spoločnú filozofiu nezmení a bude trpezlivá na svojej ceste trénerky.
Pokračujem v nasledujúcom príspevku.
Marek Rojko | 6.1.2007 @ 22:38
